VERÍŠ MI?

Jeden ambiciózny horolezec chcel zdolať vrchol istej vysokej hory v rekordnom čase. Chcel však zožať všetku slávu sám, preto sa vydal na výstup bez spoločníkov.
Začal zavčasu ráno, ale napriek veľkému odhodlaniu sa mu do večera nepodarilo vrchol dosiahnuť. Zotmelo sa a on ešte visel, v stene. Ale nevzdával sa. Napriek tme sa nechcel zastaviť a pokračoval výstup do temných výšav. Naraz sa v previse nesprávne uchytil a začal padať do hĺbky. V momente videl pred sebou cely svoj život, videl tých, ktorí mu boli drahí ... Videl aj smrť, ktorú nikdy predtým necítil tak blízko. Zoči-voči nej naraz
všetky ambície stratili význam.

Náhle však pocítil trhnutie a ostal visieť na lane, na jednom konci uistenom v stene, na druhom konci upevnenom na jeho páse. Našiel sa doslovne visieť v mrazivom vzduchu medzi nebom a zemou. Z celého hrdla zakričal do hlbokého ticha:
"Bože môj, pomôž mi!"
Z nepreniknuteľného tmavého neba sa ozval hlboký silný hlas:
"Čo chceš, aby som ti urobil?"
"Zachráň ma, Bože môj!"
"Naozaj veríš, že ťa môžem zachrániť?"
"Iste, Pane."
Ak teda naozaj veríš, tak sa odrež od lana na ktorom visíš." Rozhostilo sa hlboké ticho. Horolezec ešte mocnejšie uchopil lano. A všetko zmĺklo.

Našli ho, po niekoľkých dňoch v tej istej polohe, zmrznutého. V rukách pevne zvieral lano necelé dva metre nad zemou.


Amedeo Cencini
sr. Paulínky