Byť kňazom...

             Pred mnoho rokmi sa pár mužov rozhodlo odpovedať na výzvu "Nasleduj ma!" Bolo ich dvanásť. Po nich prišli aj ďalší, bolo ich veľmi veľa. O mnohých ani nevieme.
Aj dnes sa stáva, že človek odpovedá na Kristove volanie do kňazstva. Je to nádherná úloha, dar života Bohu a človeku.
Kto je vlastne kňaz? Vnímame ho niekedy ako slobodného muža - „starého mládenca“, niekedy veľmi zaneprázdneného... a možno ani nie celkom normálneho, keď sa vzdal takých vecí, ako je rodina, vlastný domov atď.

Ale čo skutočne znamená byť kňazom? Prečo muži aj dnes, po dvetisíc rokoch opúšťajú všetko, aby nasledovali Ježiša v tomto obdivuhodnom povolaní? Dnes viac ako kedykoľvek predtým človek túži poznať Krista a byť ním milovaný. Kňaz má byť zanietený, volaný a dávajúci sa muž.

Zanietený kňaz

Kňaz je predovšetkým niekto zanietený pre Boha a pre človeka. Zapálený pre Boha, pretože zažil skúsenosť Kristovej lásky k nemu a chce ju šíriť ďalej. Spoznal, že Ježiš žije aj dnes. Ježiš, Boží Syn, ktorý sa stal človekom, prišiel na Zem, aby hovoril o Božej láske pre všetkých. Muž, ktorého Boh volá v dnešnej dobe do Kristovho kňazstva, nie je lepší než ostatní. Má celý život na to, aby hlbšie prenikol do tajomstva svojho povolania. Kňaz, ktorému bratia a sestry pomáhajú vo viere, každodenne nasleduje Krista, ktorý obetoval svoj život pre nás, aby sme mali život večný.



Kňaz zapálený pre Boha je rovnako zanietený pre človeka. Ako kňaz, ostáva súčasťou spoločenstva, kultúry, histórie. Kňaz rozumie svojim súčasníkom a stretáva sa s nimi. „Radosti a nádeje, žalosti a úzkosti ľudí dnešnej doby, najmä chudobných a všetkých, čo trpia, sú zároveň radosťami a nádejami, žalosťami a úzkosťami Kristových učeníkov a niet nič naozaj ľudského, čo by nenašlo ozvenu v ich srdci.“ (Druhý Vatikánsky Koncil, pastorálna konšt. Gaudium et spes, b.1.)



Kňaz žije vo svete bez toho, aby žil ako svet: patrí Bohu, aby pokračoval v poslaní Krista Vykupiteľa, plný milosrdenstva pre hriešnikov. Mať zapálenie pre človeka znamená usilovať sa o jeho šťastie, pokoj, radosť, nielen pre život na Zemi, ale pre život večný, ktorý nám daroval Kristus. Toto poslanie ho robí pastierom podľa obrazu Krista, ktorý vedie svoje zverené ovečky do neba, do Otcovho príbytku. Pozná svoje ovce, vedie ich, stará sa o ne, kŕmi ich. Ide a hľadá stratenú ovcu a je pripravený dať aj svoj život za ňu.



Kňaz je zanietený aj pre Cirkev. Kňaz je ženíchom Cirkvi, miloval ju a dal svoj život za ňu. Kňaz sa vo svojom kňazstve tiež všetkého vzdáva. Celibát znamená radikálny dar seba samého, dokonca až vlastného tela pre Boha a človeka.



Volaný kňaz

Kňaz je volaným mužom: kvôli službe Cirkvi ho po mene volá samotný Kristus. Toto volanie je dvojnásobné. Na jednej strane je osobným želaním slúžiť Kristovi a všetkým ľuďom. Rastie a zosilňuje sa v modlitbe, dôvernom mieste pre rozhovor s Bohom. Na druhej strane je toto volanie tiež volaním Cirkvi. Cez hlas priateľa, člena rodiny či kňaza utvrdzuje vlastnú vnútornú túžbu v duši muža. Bezpochyby vieme, že nás volá, keď prijímame kňazskú vysviacku. V skutočnosti kňaz prijíma svoje poslanie a rozhodne sa naň odpovedať.


Svätý Pavol porovnáva kňaza (služobníka) Cirkvi k správcovi. „Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. A od správcov sa už vyžaduje, aby bol každý verný.“ ( 1 Kor 4, 1-2) Správca sa musí starať o dobro niekoho iného bez toho, aby bol vlastníkom. „Takto kňaz dostáva z Krista dobrá spásy, aby ich rozdelil správnym a zodpovedným spôsobom medzi ľudí, ku ktorým je poslaný. Ide o dobrá viery. Preto kňaz je človekom Božieho slova, človekom sviatosti, človekom „tajomstva viery“. (...) Nik sa nemôže pokladať za „majiteľa“ týchto dobier, pretože sú určené nám všetkým.“ (Ján Pavol II., Dar a Tajomstvo, kapitola 8.)

 

Dávajúci sa kňaz

Kňaz je muž dávajúci seba samého pre lásku a službu. Je ako Kristus, ktorý je hlavou tela, Cirkvi, čo znamená, že je vysvätený pre službu Cirkvi. Jeho úrad v Cirkevnej hierarchii je úradom služobníka: úradom lásky a služby: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ (Mk 9, 35) hovorí Ježiš. Pri poslednej večeri Kristus dáva príklad umývania nôh. Kristus je prvý, ktorý obetuje seba samého, a tak nás pripravuje, aby sme kráčali za ním. Nasledovaním Krista-služobníka sa stáva kňaz prvým, kto obetuje svoj život, aby sa tak spolu s ním mohli všetci vzdať svojho života pre Boha. V tomto zmysle je kňaz mužom darujúcim sa ostatným a Bohu.



Darujúci sa znamená patriaci Kristovi. Potom môže darovať Krista svetu. Ako? Rozdáva Krista v Eucharistii, keď koná v Kristovom mene. Rozdáva Krista, keď ohlasuje jeho Slovo, keď navštevuje chorých, tých najúbohejších. Ale môžeme dávať len to, čo sme už prijali. Kňaz žije z dôvernosti s Ježišom, z osobného vzťahu, ktorý nachádza v modlitbe, vo Sviatosti Oltárnej a tiež vo sviatosti pokánia, v ktorej vyznáva, že je hriešnik, a v ktorej pre seba nachádza Božie milosrdenstvo. Nakoniec, cez kňaza vysväteného Cirkvou dáva Ježiš ľuďom seba samého. Kňaz nenapodobňuje Krista, ale prostredníctvom milosti sa stáva druhým Kristom. Vo všetkom, čím je, a vo všetkom, čo robí, je prítomný Kristus. Je „s ním, skrze neho a v ňom“, aby šíril Božiu lásku, ktorá zachraňuje svet.

 zdroj: http://www.knazi.sk/povolanie