Charizmatické učenie v katechizme.

Charizmatické učenie v katechizme.

/Prebraté z GOOD NEWS Júl/August 1998/

(o. Joseph Bentivegna, SJ, teológ z Talianska vypichuje niekoľko bodov o tom, čo hovorí Katechizmus o charizmách a krste v Duchu Svätom.)

Verím, že Katechizmus veľmi prispel k spoľahlivému vysvetleniu tém, ktoré sú tak drahé pre všetkých, ktorí sú zapojení v Charizmatickej obnove. Tém, ako sú dôležitosť a hodnota krstu v Duchu alebo Letničné vyliatie Ducha Svätého a praktické prijatie chariziem v živote Cirkvi. Demonštruje to veľmi dôležitý princíp, týkajúci sa postupného pochopenia Zjavenia. „Aj keď je už Zjavenie úplné, ešte nebolo úplne vysvetlené, ostáva iba na kresťanskej viere postupne pochopiť jeho úplný význam v priebehu storočí.“ (KKC 66)

Tento princíp je v Katechizme evidentný vo vysvetleniach o charizmách. V kapitole týkajúcej sa našej viery v Ducha Svätého sa hovorí, že Cirkev je to pravé miesto, kde sa stáva Duch Svätý viac a viac známejším vo vývoji našej kresťanskej viery; v Biblii, v tradícii, vo sviatostnej liturgii, „v modlitbe a charizmách a službách, ktorými je Cirkev budovaná.“ (KKC 688, pozri 1104)

Myslím, že nám pomôže, ak najprv pochopíme čo Katechizmus učí o vyliatí Ducha Svätého v členoch Tela Kristovho, ktorí sú dobre pripravení (KKC 739); po druhé - čo hovorí o „mnohých zvláštnych milostiach (nazývaných charizmy), ktorými Duch Svätý činí verných ľudí schopnými a ochotnými konať rôzne úlohy a služby pre obnovu a ďalšie budovanie Cirkvi.“ (KKC798)

Vyliatie Ducha Svätého

Toto zvláštne naplnenie je identifikovateľné s účasťou na Letničnom vyliatí Ducha Svätého, ktorý činí veriacich účastnými skúsenosti „krstu v Duchu Svätom“ (KKC719). Najvýznačnejšie vysvetlenia konania Ducha Svätého v živote Cirkvi sú uvedené v prvej časti KKC, sekcia 2, kde je vyliatie Ducha Svätého zvažované s osobitnou starostlivosťou a rozmanitosťou pohľadov. Tu je niekoľko príkladov:
´Vyliatie Ducha Svätého je čin „víťaznej ľudskej prirodzenosti“ Krista nad smrťou. Ježiš hojne vylieva Svätého Ducha, až kým svätí v spojení s ľudskou prirodzenosťou Božieho Syna, nevytvoria toho „dokonalého Muža...“ (Ef 4,16), ktorý uskutoční „Kristovu plnosť“: „úplného Krista“ podľa vyjadrenia sv. Augustína.“ (KKC 695, pozri 795)
´Vyliatie Ducha Svätého je znamením nového narodenia, ktoré sa koná v nás podobne ako vývin, ktorý predchádzal naše prvé narodenie,“ ktoré sa uskutočnilo vo vode". (KKC 694).
´Je to prejav, skrze ktorý svojim príchodom na Letnice „ktorý nikdy nekončí“ sa Duch Svätý dáva a komunikuje v hojnosti.´ (KKC 731, pozri 732).
´Je to udalosť, ktorou bola „Božia láska vyliata do našich sŕdc skrze Ducha Svätého, ktorý nám bol daný“ (Rim 5,5) (KKC733).
´Je to schopnosť nám udelená, ktorou, po odpustení našich hriechov, „milujeme ako Boh miluje nás. Táto láska (agape z 1Kor 13)je zdrojom nového života v Kristovi, pretože sme prijali „silu“ od Ducha Svätého.“ (KKC 735, pozri 736).
´Je to uznanie Ducha Svätého ako „učiteľa a zdroj našej modlitby“, pretože „v našej slabosti ani nevieme, ako by sme sa mali modliť.“ (Rim 8,26) (KKC741, pozri 652).
´Je to útecha, ktorú prijímame na cirkevných zhromaždeniach, kde Duch kvitne a je vzývaný ako Utešiteľ.´(pozri KKC692,749)
´Je to udeľovanie darov Ducha Svätého, ktoré sú trvalej povahy, ktoré dokončujú a zdokonaľujú cnosti tých, ktorí sa snažia ponúknuť poslušné srdce vnuknutiam Ducha Svätého.´ (pozri KKC1830-1831).
´Je to podieľanie na pomazaní Krista, „ktorý ako hlava Tela vylieva Ducha na svoje údy, aby ich živil, uzdravoval a organizoval ich v ich vzájomných pôsobeniach, dal im život, poslal ich niesť svedectvo a pridružil ich k jeho sebaobeti Otcovi a k svojmu príhovoru za celý svet.“ (KKC 739).
´Je to „nový život v Kristovi podľa Ducha,“ (KKC 740), kde „sa hlava a členovia formujú akoby boli jedna a tá istá mystická osoba.“ (KKC 795).

Toto je stručné zhrnutie mnohých pohľadov použitých Katechizmom na opísanie udalosti, ktorá je časťou zjavených právd. Taká udalosť, ktorá je časťou Zjavenia, ostáva vždy tajomstvom: „pretože patrí k nadprirodzenému poriadku, uniká našej skúsenosti a nemôže byť poznaná inak než vierou.“ (KKC 2005, pozri 157). Aj tak však milosť viery otvára oči našich sŕdc k ešte živšiemu pochopeniu „mohutných skutkov Božích“, poskytnutých našej viere skrze vyliatie Ducha Svätého, ktorý je „tvorca Božích diel.“ (KKC 741)

Po prvýkrát je dar jazykov spomenutý v Katechizme, a ešte väčším prekvapením je, že je daný na rovnakú úroveň ako dar činiť zázraky.

Charizmy

Veriaci, ktorí prijali vyliatie Ducha Svätého, majú zvláštne poslanie stať sa cez Ducha Svätého kanálom jeho chariziem. Konanie milosrdenstva ich činí obzvlášť disponovaných prijať bohatstvo darov a chariziem (KKC 809), ktoré zdobia službu milosrdenstva, ktorá buduje Cirkev (KKC 2003, pozri Lumen Gentium 4 a 12).

Katechizmus nám dáva zaujímavé rady pre správny popis chariziem.
Charizmy sú „zvláštne milosti, ktorými Duch Svätý činí veriacich “schopnými a ochotnými podujať sa na rozmanité diela a úlohy užitočné na obnovu a ďalšie budovanie Cirkvi.“ (KKC 798)
Ako čítame v Biblii, sú „rozdeľované Duchom Svätým medzi veriacich každého postavenia a každému je daný prejav Ducha pre spoločné blaho.“ (1Kor 12,7) (KKC 951).
Charizmy „sú zamerané na posväcujúcu milosť a sú určené pre spoločné dobro Cirkvi“ (KKC 2003); „sú v službe lásky, ktorá buduje Cirkev.“ (KKC 2003d).
Charizmy sú „obdivuhodným bohatstvom milosti pre apoštolskú vitalitu a svätosť celého Kristovho tela.“(KKC 800). Znamenajú „láskavosť“, „bezplatný dar“, „úžitok“. Preto sú odlišované od „posvätných milostí, darov náležitých k rozličným sviatostiam.“ (KKC 2003a, pozri Lumen Gentium 12

Rôzne typy chariziem

V KKC nenachádzame nijaký presný zoznam chariziem, ktoré je možno v Cirkvi zažiť. Napriek tomu je tam všeobecná zmienka o pozoruhodných typoch chariziem a na niektoré z nich je daný osobitný dôraz.
Jeden typ charizmy je predstavovaný ako „milosti stavu, ktoré sprevádzajú plnenie povinností kresťanského života a vykonávanie služieb v Cirkvi.“ Je zaujímavé si všimnúť, že je v tomto kontexte je za samozrejmý považovaný výskyt a praktizovanie proroctva a ďalších „chariziem“, uvedených v Rim 12,6-8 (KKC 2004). Mohli by byť nazvané bežné charizmy.
Ďalší typ charizmy je sprevádzaný zvláštnymi milosťami, ktoré majú neobyčajný charakter. Ako príklad KKC označuje „dar zázrakov alebo jazykov“ (KKC 2003b). Po prvýkrát je dar jazykov spomenutý v Katechizme, a ešte väčším prekvapením je, že je daný na rovnakú úroveň ako dar činiť zázraky. (KKC 2003).

Osobitná dôležitosť je venovaná charizme uzdravovania. V KKC 1508 čítame: „Duch Svätý dáva niektorým ľuďom mimoriadnu charizmu uzdravovania, aby ukázal silu milosti Zmŕtvychvstalého. Ale ani najintenzívnejšie modlitby nedosiahnu uzdravenie všetkých chorôb.“ Takto Cirkev pripúšťa možnosť služby uzdravovania, ktorá bola praktizovaná ranou Cirkvou.

„Duch Svätý dáva niektorým ľuďom mimoriadnu charizmu uzdravovania, aby ukázal silu milosti Zmŕtvychvstalého. (Katechizmus 1508)

Katechizmus odporúča, aby charizmy, či už mimoriadne alebo jednoduché a pokorné boli s vďačnosťou prijaté tým, kto ich prijíma a aj všetkými príslušníkmi Cirkvi. (KKC 799, 800).

To zdôrazňuje, že prejav chariziem v Cirkvi je spôsobený iba autonómnou a voľnou iniciatívou Ducha Svätého (pozri KKC 951). Ale aby sme vedeli, že „sú to skutočne dary Ducha Svätého a sú použité v plnej zhode so skutočnými podnetmi rovnakého Ducha“ (KKC 800), je vždy nevyhnutné rozlišovanie; „nijaká charizma neoslobodzuje od závislosti od pastierov Cirkvi.“ (KKC801)

Ako záver k praktizovaniu chariziem v cirkvi, Katechizmus prijíma, čo apoštol Pavol píše v Liste Rimanom, „Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne.“ (Rim 12,6-8) (KKC 2004).

© Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina

   http://www.martindom.sk